13. Ku mne sa nieslo požehnanie úbohých a radosť lial som vdove do srdca.
14. Ja spravodlivosť odel som si, ona mňa, mne právo bolo rúchom, turbanom.
15. Veď sťa oči bol som (vtedy) slepému a sťaby nohy pre kuľhavého.
16. Ja otcom bol som všetkým chudobným, aj neznámeho vec som vyšetril.
17. Zločincovi som rozbil čeľuste a z jeho zubov korisť vyrval som.
18. Nuž vravel som si: »V hniezde svojom vydýchnem a sťaby piesok dni si rozmnožím.
19. Môj koreň vlahe otvorený je, mne rosa padá v noci na vetvy.
20. Aj sláva vo mne nová bude vždy a v mojej ruke luk sa omladí.«
21. Čo ma počúvali, celkom ticho ostali a moju radu s túžbou čakali.
22. Dohovoril som, nerobili námietky a moje slová na nich kvapkali.
23. Tak čakali ma, ako dážď čakajú, ako po pŕške im ústa dychtili.
24. Až neverili, keď usmial som sa na nich, svetlu mi z tváre zmiznúť nedali.
25. Im smer som určil, bol som im tiež na čele, sťa kráľ som trónil vo vojsku, kam viedol som ich, tam sa pobrali.