15. aj domáci. Ba vlastné slúžky za cudzieho majú ma a v očiach ich som iba prišelcom.
16. Ak volám sluhu, odpoveď mi nedá, aj keď ho prosím vlastnými perami.
17. Veď môj dych sa oškliví vlastnej manželke a zo svojich útrob deťom zapácham.
18. Ešte aj chlapčiská mnou pohŕdajú a len čo sa zdvihnem, nadávajú mi.
19. Všetci moji dôverníci sa ma hrozia a proti mne sú tí, ktorých som mal rád.
20. Mne koža, telo už len visí na hnátoch a unikol som iba s kožou vôkol svojich zubov.
21. Ach, zmilujte sa, priatelia, už nado mnou, dotkla sa ma Pánova pravica.
22. Prečo ma prenasledujete ako Boh a nemôžete sa môjho mäsa nasýtiť?
23. Bár by moje slová napísané boli, vryté do dosky spiežovej,
24. bár by ich rydlom železným a olovom navždy vrýpali do skaly!
25. Som presvedčený, že môj Obranca žije a posledný sa zdvihne zo zeme.
26. Tu v koži vlastnej postavím sa vzpriamený a zo svojho tela Boha uvidím.
27. Vtedy ho ja, veru, ja sám uvidím. Moje oči ho uzrú, a nie iný. Mne srdce vnútri túžbou zmiera…
28. Ak hovoríte: »Ako ho budeme stíhať, akú zádrapku na ňom nájdeme?«,