19. tak, ako voda rozhlodáva kameň a jej prívaly odplavujú prsť, tak ľudskú nádej obraciaš navnivoč.
20. Ty dorážaš naň, kým sa nepominie, meníš mu výzor a posielaš ho preč.
21. Veď nevie ani, či má ctené deti, a nedozvie sa, ak sú tupené.
22. A jeho telo? Preň iba strasť zakúša. A jeho duša? Pre tú kvíli len.“