1. Veď človek, čo sa zrodil zo ženy, má dni krátke a plné lopoty,
2. jak keď kvet pučí, vzápätí však vädne, jak keď tieň beží, nezastaví sa.
3. Ty svoje oko na neho otváraš a poháňaš ho na súd so sebou.
4. Kto z nečistého stvorí čisté? Nik ver’.
5. Sú odmerané veľmi presne jeho dni a poznáš počet jeho mesiacov, dal si mu medze, neprekročí ich.
6. Nuž odvráť od neho svoj pohľad, nechaj ho, kým nezbaví sa svojho dňa ako nádenník.