20. „Prešla žatva, leto pominulo, a my nie sme zachránení!“
21. Pre pokorenie dcéry môjho ľudu som zlomený, smútim, hrôza sa ma zmocňuje.
22. Či nieto balzamu v Galaáde? Či tam nieto lekára? Áno, prečo sa nezacelie rana môjho ľudu?
23. Kiežby moja hlava bola studňou a moje oči prameňmi sĺz: oplakával by som vo dne v noci zabitých dcéry môjho ľudu.