7. „Ako ti to mám odpustiť? Tvoji synovia ma opustili a prisahali na nebohov. Sýtil som ich, a cudzoložili, v dome neviestky sa schádzali.
8. Bujnými, prekŕmenými žrebcami sú, každý erdží za ženou blížneho.
9. Či toto nemám navštíviť? - hovorí Pán. Či na národe, ktorý je takýto, nemá sa pomstiť moja duša?
10. Vylezte na jeho múry, nivočte, ale nespustošte úplne! Odstráňte jeho výhonky, lebo tie nepatria Pánovi.
11. Veď spáchali proti mne velezradu dom Izraelov a dom Júdov,“ hovorí Pán.
12. Popreli Pána, hovorili: „Nie on! Nepríde na nás nešťastie, neuzrieme meč a hlad.
13. Proroci sú však ako vzduch a proroctva u nich niet, nech sa im stane tak!“
14. Nuž takto hovorí Pán, Boh zástupov: „Pretože hovoria takéto reči, hľa, obrátim svoje slová v tvojich ústach na oheň a tento ľud na drevo a strávi ich.
15. Hľa, ja privediem národ zďaleka proti vám, dom Izraelov, hovorí Pán. Je to národ vytrvalý, národ pradávny, národ, ktorého reč nepoznáš a nerozumieš, čo hovorí.
16. Jeho tulec je sťa otvorený hrob, hrdinovia sú všetci.
17. Vyje ti žatvu a chlieb, vyje ti synov a dcéry, vyje ti ovce a statok, vyje ti hrozno a figy, mečom tI zaujme opevnené mestá, na ktoré si sa ty spoliehal.
18. Ale ani v tie dni (hovorí Pán) vás nezničím úplne.“
19. Akže sa spytujú: „Prečo nám Pán, náš Boh, urobil toto všetko,“ odpovedz im: „Ako ste opustili mňa a slúžili ste cudzím bohom vo svojej krajine, tak budete slúžiť cudzincom v cudzej krajine.“
20. Toto ohláste v Jakubovom dome a u Júdu oznámte:
21. „Počujte toto, národ hlúpy a nechápavý, ktorí majú oči, a nevidia, aj uši, a nečujú.“
22. Či sa nebojíte mňa? - hovorí Pán. Či sa netrasiete predo mnou, ktorý som piesok určil moru za breh sťa hrádzu večnú, ktorú neprekročí? Hoci sa vzpínajú, nezmôžu nič, jeho vlny hučia, a predsa ho neprekročia.
23. Lenže tento národ má srdce odbojné a vzdorovité, odstúpili, odišli.