7. O Edome. Toto hovorí Pán zástupov: „Či v Temane už niet múdrosti? Či mudrci ostali bezradní? Či sa ich múdrosť skazila?
8. Bežte, ujdite, usaďte sa v nížinách, obyvatelia Dedanu, veď na Ezaua dopustím nešťastie, čas jeho navštívenia.
9. Ak prídu k tebe oberači, nenechajú ani stebielka, ako zlodeji v noci narobia škody, koľko chcú.
10. Lebo ja odhalím Ezaua, objavím jeho skrýše, nebude sa môcť schovať, zahynie jeho rod i bratia, i jeho susedia a nebude ho viac.
11. Nechaj svoje siroty, ja ich uživím, a tvoje vdovy nech dúfajú vo mňa!
12. Lebo toto hovorí Pán: Hľa, tí, ktorým nebolo súdené piť kalich, musia ho piť, a ty, ty by si ostal bez trestu? Bez trestu neostaneš, ale musíš ho piť.
13. Na seba som prisahal, - hovorí Pán, pustatinou a potupou, púšťou a kliatbou bude Bozra a všetky jej mestá budú večnými zboreniskami.“
14. Počul som zvesť od Pána a hlásateľ je vyslaný k národom: „Zhromaždite sa, choďte proti nemu a pozdvihnite sa do boja!“
15. „Bo, hľa, malým som ťa urobil medzi národmi, opovrhnutým medzi ľuďmi.
16. Strach, čo si šíril, ťa sklamal aj pýcha tvojho srdca, čo bývaš v trhlinách skál, obsadzuješ vysoké kopce. Postav si hniezdo vysoko sťa orol, zrútim ťa odtiaľ - hovorí Pán.
17. A Edom bude na hrôzu, každý, kto prejde popri ňom, zhrozí sa a zapískne nad jeho ranami.
18. Podobne ako v spustošenej Sodome a Gomore a v susedných mestách, hovorí Pán, nik tam nebude bývať, neusadí sa tam človiečik.
19. Hľa, vystupuje sťa lev z nádhery Jordána na nivy trvalé. V okamihu ich odoženiem odtiaľ a ustanovím tam vyvolenca. Veď ktože je ako ja a kto ma vezme na zodpovednosť? A kto je tým pastierom, čo obstojí predo mnou?