12. Ale odpovedali: „Ani myslieť! Áno, my si pôjdeme za svojimi plánmi a budeme konať každý podľa zatvrdnutosti svojho zlého srdca.“
13. Nuž toto hovorí Pán: „Spytujteže sa národov, kto počul čosi podobné? Čosi hrozného spáchala panna Izraelova.
14. Či sa zo skaly stratí prsť, z Libanonu sneh? Či vyschnú z pohorí vody, chladné, žblnkotajúce?
15. Veru, môj ľud na mňa zabudol, okiadzali ničomnosť a potkýnali sa po cestách, po dávnych stopách, chodili po chodníkoch, cestách nevysypaných,
16. aby obrátili zem na púšť, na výsmech večný; kto len tadiaľ prejde, zhrozí sa a pokrúti hlavou.
17. Ako východný vietor rozprášim ich pred nepriateľom, ukážem im chrbát, a nie tvár v deň ich nešťastia.“
18. I povedali: „Poďte a zosnujme proti Jeremiášovi plány! Veď u kňaza nezhynul zákon ani u mudrca rada, ani u proroka reč. Poďte, porazme ho jazykom a nedbajme na jeho slová!“
19. Pozri, Pane, na mňa a počuj hlas mojich protivníkov!
20. Či sa za dobro platí zlom? - Veď vykopali pre mňa jamu! Spomeň, že som stál pred tebou, aby som hovoril k ich dobru a odvrátil od nich tvoj hnev.
21. Preto oddaj ich synov hladu a vydaj ich do moci meča, nech sú ich ženy bezdetné a vdovy, ich mužov nech pobije smrť, ich mladíkov nech porazia mečom v boji.
22. Nech sa z ich domov ozýva krik, keď zrazu privedieš na nich lupičov, lebo vykopali jamu, aby ma chytili, a pod nohy mi skryli osídla.
23. Ale, ty, Pane, poznáš všetky ich smrteľné plány proti mne. Neodpusť im ich vinu a ich hriech si nezotri spred tváre! Nech padajú pred tebou; v čase svojho hnevu konaj proti nim!