10. preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“
11. Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: »Vezmi si lôžko a choď!«“
12. Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: »Vezmi a choď?«“
13. Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste.
14. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“
15. A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil.
16. A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.
17. Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“
18. Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.
19. Ježiš im vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn.
20. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali.
21. Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce.
22. A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi,
23. aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.
24. Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života.
25. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna, a tí, čo ho počujú, budú žiť.