1. Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema.
2. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí.
3. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých.
4. (…ktorí čakali, až sa voda pohne. Anjel zostupoval totiž z času na čas do rybníka a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba.)
5. Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov.
6. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“
7. Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“
8. Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“
9. A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota,
10. preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“
11. Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: »Vezmi si lôžko a choď!«“
12. Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: »Vezmi a choď?«“
13. Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste.
14. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“
15. A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil.
16. A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.
17. Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“
18. Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.
19. Ježiš im vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn.
20. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali.