19. Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka.
20. Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!“
21. Iní namietali: „To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?“
22. V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima.
23. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí.
24. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“
25. Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca,
26. ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.
27. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.
28. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.
29. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky.
30. Ja a Otec sme jedno.“
31. Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať.
32. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“
33. Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“
34. Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: »Ja som povedal: Ste bohmi?«
35. Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo - a Písmo nemožno zrušiť! -,
36. prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: »Rúhaš sa« za to, že som povedal: Som Boží Syn?!
37. Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi.