15. Keď počul, že kričím, nechal ležať pri mne svoj plášť, dal sa na útek a vybehol von.“
16. A nechala plášť ležať pri sebe, kým nedošiel jej pán.
17. Potom mu rozprávala to isté a vravela: „Hebrejský otrok, ktorého si nám priviedol, prišiel ku mne dnu, aby si zo mňa urobil posmech.
18. Ale keď som začala kričať, nechal pri mne svoj plášť a utiekol von.“
19. Keď jeho pán vypočul ženino rozprávanie, ktoré zakončila: „Ako ti vravím, tak sa ku mne zachoval tvoj sluha,“ veľmi sa rozhneval
20. a dal Jozefa chytiť a uvrhnúť do žalára, kde boli uväznení kráľovskí väzni. A tak tam bol zatvorený.
21. Ale Pán bol s Jozefom, zľutoval sa nad ním a zveril ho do priazne správcu žalára,
22. takže správca žalára podriadil Jozefovi všetkých väzňov, čo boli v žalári. Čokoľvek sa tam robilo, robilo sa na jeho rozkaz.
23. Správca žalára sa nestaral o nič, čo jemu podliehalo, lebo Pán bol s ním; vo všetkom, čo robil, Pán mu dožičil úspech.