9. Kým on s nimi rozprával, došla Ráchel s ovcami svojho otca. Ona ich totiž pásla.
10. Keď Jakub videl Ráchel, dcéru brata svojej matky Labana, a ovce brata svojej matky Labana, pristúpil a odvalil kameň z otvoru studne a napojil ovce matkinho brata Labana.
11. Potom Jakub pobozkal Ráchel a začal hlasno plakať.
12. A Jakub rozprával Ráchel, že je príbuzným jej otca a že je Rebekiným synom. Tu ona utekala a oznámila to svojmu otcovi.
13. Keď Laban počul zvesť o Jakubovi, synovi svojej sestry, ponáhľal sa mu naproti, pobozkal ho a voviedol ho do svojho domu. A on vyrozprával Labanovi všetko, čo sa prihodilo.
14. Tu mu povedal Laban: „Ty si naozaj moja kosť a moje mäso!“ A ostal uňho na mesiac.
15. Potom Laban hovoril Jakubovi: „Ty si môj príbuzný. Vari mi budeš zadarmo slúžiť? Povedz mi, aká má byť tvoja odmena?“
16. Laban mal dve dcéry: staršia sa volala Lia a mladšia Ráchel.
17. Lia mala oči bez lesku, Ráchel však bola krásna i postavou i tvárou.
18. Jakub sa zamiloval do Ráchel a povedal: „Za tvoju mladšiu dcéru ti budem slúžiť sedem rokov.“
19. Laban odvetil: „Radšej ju dám tebe ako cudziemu mužovi. Ostaň pri mne!“
20. Tak Jakub slúžil za Ráchel sedem rokov a videlo sa mu to len niekoľko dní. Tak ju mal rád.
21. Potom povedal Jakub Labanovi: „Daj mi teraz moju ženu, lebo môj čas je už tu. Nech k nej vojdem.“
22. Vtedy Laban pozval všetkých ľudí z miesta a pripravil hostinu.
23. Večer však zobral svoju dcéru Liu a voviedol ju k Jakubovi a on s ňou obcoval.
24. Laban dal svoju slúžku Zelfu svojej dcére Lii za slúžku.
25. Ale ráno videl, že to bola Lia, a povedal Labanovi: „Prečo si mi to urobil?! Neslúžil som ti za Ráchel?! Prečo si ma podviedol?“