51. Bakbukových, Chakufových, Charchurových,
52. Baslutových, Mechidových, Charšaových,
53. Barkosových, Siserových, Tamachových,
54. Nesiachových a Chatifaových;
55. z potomkov Šalamúnových služobníkov: potomkov Sotaiho, Sofertových, Ferudových,
56. Jálových, Darkonových, Gidelových,
57. Šefatiášových, Chatilových, Pochertových z Hasebaima a Amiových;
58. všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo spolu tristodeväťdesiatdva.
59. Aj títo vyšli z Tel-Melacha, Tel-Charše, Kerubu, Adanu a Imeru, lenže nevedeli preukázať čeľaď svojich otcov a svoj pôvod, či sú totiž z Izraela:
60. šesťstopäťdesiatdva Delaiášových, Tobiášových a Nekodových potomkov.
61. Z kňazov Chabaiášovi a Hakosovi potomkovia, ďalej potomkovia Barzilaiho, ktorý si vzal za ženu z dcér Gileádčana Barzilaiho a bol nazvaný ich menom.
62. Títo hľadali svoj zápis o rodovej príslušnosti, ale pretože nenašli, vylúčili ich z kňazstva.
63. Kráľov námestník im zakázal jesť zo svätosvätých vecí, dokiaľ nebude zasa stáť kňaz s urim a tumim.
64. Celé toto spoločenstvo do jedného počítalo štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat,
65. okrem ich sluhov a ich slúžok, ktorých bolo sedemtisíctristotridsaťsedem; ďalej s nimi bolo dvesto spevákov a speváčok.
66. Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť,
67. tiav štyristotridsaťpäť a oslov šesťtisícsedemstodvadsať.
68. Poniektorí náčelníci rodov po svojom príchode k Pánovmu chrámu, ktorý je v Jeruzaleme, dobrovoľne venovali na Boží dom, aby ho zasa postavili na tom mieste, kde stál.