12. Pán sám ho viedol, nijaký cudzí boh nebol mu na pomoc.
13. Doviedol ho na výšiny zeme, sýtil ho poľnými plodmi, sať mu dal med zo skaly a olej z tvrdého kremeňa;
14. maslo kravské i mlieko od oviec s tukom jahňacím a baraním. Býky a capy z Bášanu s mastným jadrom pšenice, a krv viniča si pil, vína prevzácne.
15. Jakub jedol a nasýtil sa, stučnel miláčik a spriečil sa, stučnel, vykŕmil, vypásol sa; zanechal Boha, svojho Tvorcu, pohrdol Skalou svojej spásy.
16. Dráždievali ho cudzími bohmi, rozhorčovali ho ohavnosťami.
17. Obetovali besom, čo nie sú bohmi, bohom, o ktorých nemali tušenia. Novým, čo prišli nedávno, ktorých si nectili vaši otcovia.
18. Skalu si zanedbal, ktorá ťa zrodila, a zabudol si na Boha, svojho Tvorcu.
19. Pán to videl a pohrdol nimi, rozhnevaný svojimi synmi a dcérami.
20. A povedal: »Svoju tvár ukryjem pred nimi, uvidím, ako skončia, veď sú zvrhlým pokolením, synovia, v ktorých viery niet.
21. Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh, rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami. Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud - pochabým národom ich rozhorčím.
22. Bo oheň zažal sa od môjho hnevu a páľou prenikne až na dno podsvetia a zhltne zem i jej plody a do tla vypáli základy hôr;
23. a nakopím im nešťastí na nešťastia a vypustím na nich všetky svoje šípy.
24. Umoria sa hladom a spália horúčkou a nákazou odpornou. Aj zuby zverov poštvem na nich a plazy s jedom sa vlečúce po zemi.
25. Vonku ich bude ničiť meč a hrôza v komorách: mladíka tak ako pannu, kojenca so starcom.
26. Vyriekol by som: Vnivoč ich privediem, vyhladím pamiatku na nich u ľudu -
27. keby som sa pýchy nepriateľa nebál, aby to ich protivníci nechápali zle, aby azda nevraveli: ‚Naša ruka sa vyvýšila, nič z toho neurobil Pán!'
28. Lebo ten ľud je bezradný a vnímavosti v nich niet.