6. Daniel odpovedal so smiechom: „Nemýľ sa, kráľu; ten je zdnuka blatom, zvonku kovom a ešte nikdy nejedol.“
7. Kráľ s hnevom zavolal jeho kňazov a povedal: „Ak mi nepoviete, kto tie hostiny poje,
8. zomriete, ale ak dokážete, že to poje Bél, zomrie Daniel, pretože sa rúhal Bélovi.“ Daniel vravel kráľovi: „Nech sa stane podľa tvojho slova!“
9. Bélových kňazov bolo sedemdesiat, okrem žien a detí. Potom prišiel kráľ s Danielom do chrámu
10. a Bélovi kňazi povedali: „Pozri, my vyjdeme von, ty však, kráľu, predlož pokrmy, namiešaj a polož vína, zamkni dvere a zapečať ich svojím prsteňom.
11. A keď ráno prídeš a nezistíš, že Bél všetko pojedol, nech podstúpime smrť; alebo Daniel, ktorý na nás luhal.“
12. Nerobili si starosti, pretože pod stolom urobili tajný vchod, pravidelne cezeň vchádzali a veci poodnášali.
13. Keď však oni odišli a kráľ predložil Bélovi pokrmy, Daniel dal svojim sluhom rozkaz, priniesli popol a posypali celý chrám pred samým kráľom. Potom vyšli, zamkli dvere, zapečatili kráľovým prsteňom a odišli.
14. V noci však, ako obyčajne, prišli kňazi aj ich ženy a deti a všetko pojedli a popili.
15. Kráľ vstal za svitania a Daniel s ním.
16. I pýtal sa: „Sú pečate porušené, Daniel?“ On odpovedal: „Neporušené, kráľu!“
17. A keď potom kráľ otvoril dvere a pozrel na stôl, veľkým hlasom zvolal: „Veľký si Bél a niet u teba nijakého podvodu!“
18. Ale Daniel sa smial, zachytil kráľa, aby nevkročil dnu, a povedal: „Pozri si podlahu a všimni si, čie sú to stopy.“
19. Kráľ vravel: „Vidím stopy mužov, žien a detí.“ Nato dal rozhnevaný kráľ
20. pochytať kňazov aj ich ženy a deti; i ukázali mu tajné dvere, ktorými vchádzali a strovili veci, ktoré boli na stole.