1. Vyzleč, Jeruzalem, rúcho smútku a nešťastia a odej sa ozdobou Božej slávy naveky!
2. Obleč si plášť spravodlivosti Boha, polož si na hlavu mitru slávy Večného!
3. Lebo Boh všetkému, čo je pod nebom, ukáže tvoju žiaru.
4. Boh ti dá meno na večnosť: Pokoj spravodlivosti a Sláva bohabojnosti.
5. Hor’ sa, Jeruzalem, zastaň si vysoko, pohliadni k východu, pozri si deti od západu slnka až na východ, zhromaždené slovom Svätého, tešiace sa, že Boh si na ne spomenul!
6. Odišli od teba peši, vedení nepriateľmi, ale Boh ich k tebe privedie nesených so slávou sťa kráľovské deti.
7. Pretože Boh rozkázal znížiť každý vysoký vrch a večné kopce a vyplniť trhliny na rovnú zem, aby Izrael bezpečne kráčal na Božiu slávu.