8. Zabudli ste na večného Boha, ktorý vás choval, zabudli ste aj na Jeruzalem, ktorý vás pestoval.
9. Lebo videl prichádzať od Boha hnev na vás a povedal: „Počujte, susedia Siona, Boh dopustil na mňa veľký smútok.
10. Veď som videl zajatie svojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný.
11. Vychovával som ich s rozkošou, prepúšťal som ich však s nárekom a žiaľom.
12. Nech sa neraduje nik nado mnou, vdovou, ktorú opustili mnohí, osamel som pre hriech svojich detí, lebo sa odklonili od Božieho zákona
13. a nechceli poznať jeho práva, ani nekráčali po ceste Božích zákonov a nešli chodníkmi spravodlivého poriadku.
14. Poďteže, susedia Siona, spomeňte si na zajatie mojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný.
15. Veď priviedol proti nim národ zďaleka, národ nehanebný a cudzojazyčný; tí sa neštítili starca a nezľutovali sa nad dieťatkom.
16. Odviedli miláčikov vdovy a osamelú pozbavili dcér.“
17. A ja vám ako môžem pomôcť?
18. Len kto dopustil nešťastia, vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov.
19. Odíďte, deti, odíďte, veď ja som ostal osamelý!