26. Moje krehučké išli po tvrdých cestách, vliekli ich sťa stádo, čo ukoristil nepriateľ.
27. Dôvera, deti! A volajte k Bohu, ten, čo dopustil, spomenie si na vás.
28. Ako vás naviedla myseľ vzdialiť sa od Boha, desaťnásobným úsilím ho znova hľadajte.
29. Veď ten, čo na vás dopustil pohromy, dopraje vám večnú rozkoš s vašou spásou.
30. Dôveruj, Jeruzalem, poteší ťa ten, čo ti dal meno.
31. Nešťastníci sú, čo ti škodili a radovali sa tvojmu pádu.
32. Nešťastné sú mestá, čo ti zotročili deti, nešťastné je, čo ti synov zajalo.
33. Ako sa tešilo tvojmu zrúteniu a radovalo sa tvojmu pádu, tak bude smútiť nad vlastným spustošením.
34. Odnímem mu jasot nad množstvom ľudu, z jeho honosenia bude smútok.
35. Oheň od Večného naň dopadne na mnohé dni a budú v ňom bývať na dlhé časy démoni.
36. Pohliadni k východu, Jeruzalem, a viď radosť, ktorá ti prichádza od Boha!
37. Pozri, idú ti synovia, ktorých si prepustil; prichádzajú zhromaždení od východu až po západ na slovo Svätého, tešia sa z Božej slávy.