5. A keď sa niekto približoval a chcel sa mu pokloniť, vystrel ruku, chytil ho a pobozkal.
6. Podobne sa Absolón správal ku všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali ku kráľovi po rozhodnutie. Tak Absolón ukradol srdce izraelských mužov.
7. Po uplynutí štyridsiatich rokov povedal Absolón kráľovi: „Pôjdem a splním v Hebrone sľub, ktorý som urobil Pánovi.
8. Lebo keď býval tvoj sluha v Gesure v Aramejsku, urobil takýto sľub: Ak mi Pán popraje vrátiť sa do Jeruzalema, preukážem Pánovi úctu.“
9. Kráľ mu odpovedal: „Choď v pokoji!“ On vstal a išiel do Hebronu.
10. Potom Absolón poslal vyzvedačov ku všetkým izraelským kmeňom s odkazom: „Keď počujete zvuk trúby, vyhláste: Absolón je kráľom v Hebrone!“
11. Z Jeruzalema išlo s Absolónom dvesto mužov, ktorí boli povolaní a išli dobromyseľne, nevedeli o ničom.
12. Absolón dal zavolať aj Dávidovho poradcu, gilonského Achitofela, z jeho mesta, z Gila, keď prinášal obety. Tak sprisahanie silnelo a ľud išiel v čoraz väčšom počte s Absolónom. Dávidov útek z Jeruzalema. -
13. Tu prišiel k Dávidovi posol so zvesťou: „Srdce Izraelitov sa pridalo k Absolónovi.“
14. Vtedy povedal Dávid všetkým svojim sluhom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: „Poďte, ujdeme, lebo pred Absolónom niet pre nás záchrany. Poďte rýchlo, lebo sa bude ponáhľať, dochytí nás, privalí na nás nešťastie a mesto porazí ostrím meča.“
15. Kráľovi sluhovia povedali kráľovi: „Všetko, ako si praješ, náš kráľovský pán! Sme tvoji sluhovia!“
16. Kráľ odišiel a za ním celý jeho dom. Desať svojich vedľajších žien kráľ zanechal strážiť dom.
17. Kráľ odišiel a všetok ľud za ním. Pri poslednom dome zastali.
18. Všetko jeho mužstvo prešlo popri ňom; všetci Kereťania, všetci Feleťania a všetci Gétejci, šesťsto mužov, ktorí prišli za ním z Gétu, prešli popred kráľa.
19. Vtedy hovoril kráľ Gétejcovi Etaimu: „Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa, ostaň s kráľom! Veď si cudzinec a ubehlík zo svojho domova!
20. Včera si prišiel a dnes ťa mám nechať blúdiť s nami? Ja pôjdem (ta), kam pôjdem; vráť sa a vezmi naspäť so sebou aj svojich bratov! Milosrdenstvo a spravodlivosť!“
21. Ale Etai sa ozval a povedal kráľovi: „Ako žije Pán a ako žije môj kráľovský pán, na tom mieste, kde bude môj kráľovský pán - či na život a či na smrť -, tam bude aj tvoj sluha.“