12. I zarazil sa kráľ aj so svojou družinou nad mladíkovou srdnatosťou, že za nič nepokladal muky.
13. Keď tak dokonal, zohavili aj štvrtého tými istými mukami.
14. Krátko pred skonom takto hovoril: „Pod ľudským násilím spokojne zomiera ten, komu Boh vlieva nádej, že ho opäť vzkriesi. Ale pre teba niet vzkriesenia k životu.“
15. A hneď priviedli piateho a zohavili ho. On však pozrel na neho a povedal: