2. Kráľ Dávid sa postavil na nohy a hovoril: „Počujte ma, bratia moji a ľud môj! Ja som zamýšľal postaviť dom, kde by odpočívala Pánova archa zmluvy a podnož nášho Boha, a porobil som prípravy pre stavbu.
3. Ale Boh mi povedal: »Nebudeš stavať dom môjmu menu, lebo si muž bojovný a vylieval si krv!«
4. Pán, Boh Izraela, ma však vyvolil z celého domu môjho otca, aby som bol kráľom nad Izraelom naveky. Lebo Júdu si zvolil za knieža, v Júdovom dome dom môjho otca a v dome môjho otca sa mu páčilo mňa ustanoviť za kráľa nad celým Izraelom.
5. A zo všetkých mojich synov - lebo veľa synov mi dal Pán - vyvolil si môjho syna Šalamúna, aby sedel na tróne Pánovho kráľovstva nad Izraelom.
6. A povedal mi: »Tvoj syn Šalamún postaví môj dom a moje nádvoria, lebo som si ho vyvolil za syna a ja budem jeho otcom.
7. Upevním jeho kráľovstvo naveky, ak bude trvale plniť moje príkazy a ustanovenia ako dnes.«
8. A teraz pred očami celého Izraela, Pánovho zhromaždenia, a aby to počul náš Boh: Zachovávajte a skúmajte všetky príkazy Pána, svojho Boha, aby ste si udržali dobrú krajinu a poručili ju svojim synom po sebe naveky.
9. Ty však, syn môj, Šalamún, poznaj Boha svojho otca a slúž mu celým srdcom a povoľnou dušou! Lebo Pán skúma všetky srdcia a pozná každý výplod mysle. Ak ho budeš hľadať, dá sa ti nájsť, ale ak ho opustíš, zavrhne ťa naveky!