3. Človeka vraciaš do prachu,hovoríš: Vráťte sa, synovia človeka.
4. Veď tisíc rokov je v tvojich očiachako včerajšok, čo sa pominul,ako čas nočnej stráže.
5. Odplavuješ ich, sú ako sen,ako tráva, čo pučí zrána;
6. zrána rozkvitá a rastie,na večer vädne a uschýna.
7. Od hnevu tvojho hynieme;desí nás tvoja prchkosť.
8. Kladieš si naše viny pred seba,tajnosti do svetla svojej tváre.
9. Všetky dni naše miznú v tvojom hneve,roky sa nám končia ako vzdych.