24. Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v pomykove, čo sa vlastne stalo.
25. Tu ktosi prišiel a oznámil im: Muži, ktorých ste uväznili, stoja v chráme a učia ľud.
26. Veliteľ stráže so sluhami hneď odišiel a priviedol ich; nie však násilím, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval.
27. Priviedli teda apoštolov a postavili ich pred veľradu. Veľkňaz im povedal:
28. Dôrazne sme vám zakázali učiť v tomto mene. A hľa, vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a na nás chcete uvaliť krv toho človeka!
29. Peter a apoštoli odpovedali: Boha treba poslúchať viac ako ľudí.
30. Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zabili.
31. Boh ho však svojou pravicou povýšil za Vodcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov.
32. A my sme svedkami týchto udalostí aj Duch Svätý, ktorého dal Boh tým, čo ho poslúchajú.
33. Keď to počuli, zúrili a chceli ich zahubiť.
34. Vtedy vo veľrade vstal istý farizej menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil celý národ, a rozkázal vyviesť tých ľudí na chvíľu von.