10. Hneď po videní sme sa usilovali odísť do Macedónska, lebo sme boli presvedčení, že Boh nás tam volá hlásať im evanjelium.
11. Keď sme sa odplavili z Troady, zamierili sme priamo na ostrov Samotrácia, nasledujúci deň do Neapolisu
12. a odtiaľ do Filíp, ktoré sú najvýznamnejším mestom tej oblasti Macedónska a rímskou kolóniou. V tomto meste sme sa zdržali niekoľko dní.
13. V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme sa nazdávali, že sa tam modlievajú. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli.
14. Počúvala nás aj istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá si ctila Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne počúvala, čo hovorí Pavol.
15. Len čo sa dala aj so svojím domom pokrstiť, prosila nás: Ak ste o mne usúdili, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a bývajte u mňa. A prinútila nás.
16. Jedného dňa, keď sme sa uberali na miesto modlitby, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk.
17. Chodila za Pavlom a za nami, a vykrikovala: Títo ľudia sú služobníkmi Najvyššieho Boha a ohlasujú vám cestu spásy.
18. Robila tak veľa dní. Pavla to nahnevalo, obrátil sa a povedal tomu duchu: Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, vyjdi z nej von! A duch z nej hneď vyšiel.
19. Keď jej páni videli, že tým prišli o zárobok, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosť.
20. Predviedli ich pred sudcov a povedali: Títo ľudia poburujú naše mesto. Sú to Židia
21. a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme ani prijať, ani zachovávať.
22. Aj dav sa obrátil proti nim a sudcovia im postŕhali šaty a prikázali ich palicovať.
23. Uštedrili im veľa rán, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich spoľahlivo strážil.
24. Keď žalárnik dostal tento rozkaz, vrhol ich do vnútorného žalára a nohy im zovrel do klady.