32. Dávid odpovedal Abígajil: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý mi ťa dnes poslal oproti,
33. nech je požehnaná tvoja rozvážnosť, požehnaná buď aj ty sama, že si ma dnes odradila od úmyslu preliať krv a tak si pomôcť.
34. Hospodin, Boh Izraela, mi prekazil zámer ublížiť ti. Keby si nebola hneď prišla a nevyšla mi oproti, celkom iste by Nábalovi nezostal nikto z mužského rodu.
35. Dávid od nej prijal prinesený dar a povedal jej: Choď pokojne domov. Vypočul som ťa a beriem na teba ohľad.
36. Keď prišla Abígajil k Nábalovi, práve poriadal vo svojom dome hostinu, podobnú kráľovskej. Mal dobrú náladu a veľmi sa opil. Preto mu až do ranného svitu nič nepovedala.