21. Dávid práve hovoril: Veru som nadarmo strážil všetko, čo má Nábal na púšti. Zo všetkého, čo má, sa mu nič nestratilo. Odplatil sa mi zlým za dobré.
22. Nech Boh potresce nepriateľov Dávida a nech ešte pridá, ak zo všetkých Nábalových osôb mužského rodu niekoho ponechám do rána.
23. Keď Abígajil zbadala Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred ním na tvár a poklonila sa po zem.
24. Hodila sa mu k nohám a vravela: Môj pane, ja sama som na vine. Dovoľ prehovoriť tvojej služobnici, vypočuj jej slová.