3. Nábot však povedal Achábovi: Chráň ma Hospodin, aby som ti prepustil dedičstvo po svojich otcoch.
4. Acháb prišiel domov mrzutý a podráždený pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nábot, keď povedal: Dedičstvo po svojich otcoch ti neprepustím. Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a neprijal jedlo.
5. Tu prišla k nemu jeho žena Ízebel a spýtala sa ho: Čo sa stalo, že máš skleslú náladu a nič neješ?
6. Odvetil jej: Ale, mal som rozhovor s jezreelským Nábotom. Navrhol som mu: Prepusť mi svoju vinicu za peniaze alebo, ak sa ti páči, vymením ti ju za inú. On sa však vyjadril: Svoju vinicu ti neprepustím.
7. Jeho žena Ízebel mu povedala: Nad Izraelom vládneš predsa ty! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja sama ti dám vinicu jezreelského Nábota.
8. Potom napísala v mene Achábovom listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala ich starším a šľachticom, čo bývali s Nábotom v jeho meste.
9. V listoch písala: Vyhláste pôst a Nábota posaďte do čela ľudu!
10. Posaďte proti nemu dvoch podliakov. Tí nech dosvedčia, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyveďte a kameňujte, kým nezomrie.