Jób 16:15-22 Slovenský Ekumenický Biblia (SEB)

15. Na kožu som si ušil vrecovinu,svoj roh som zaboril do prachu.

16. Tvár mi sčervenela od plačua na viečkach mám tieň smrti,

17. hoci v mojich dlaniach niet násiliaa moja modlitba je čistá.

18. Zem, neprikry moju krv,nech pre môj nárek niet úkrytu.

19. Veď aj teraz — môj svedok je v nebesiach,ten, čo sa za mňa prihovára, je na výsostiach.

20. Priatelia sa mi vysmievajú,ale moje oko roní slzy pred Bohom,

21. aby rozhodol medzi mužom a Bohom,medzi človekom a jeho blížnymi.

22. Veď prejde len niekoľko rokova vydám sa na cestu, z ktorej sa nevrátim.

Jób 16