10. Preto ich ženy vydám iným,ich polia dobyvateľom,veď od najmenšieho až po najväčšiehovšetci sú veľkí ziskuchtivci,od proroka až po kňazavšetci podvádzajú.
11. Ranu dcéry môjho ľuduliečia ľahkovážne.Hovoria: Pokoj, pokoj.Pokoja však niet.
12. Budú zahanbení,lebo sa dopúšťajú ohavnosti,vôbec sa totiž nehanbia,ani červenať sa nevedia.Preto padnú s tými,čo musia padnúť,padnú, až ich navštívim— znie výrok Hospodina.
13. Chcem oberať ich úrodu— znie výrok Hospodina —niet však hrozna na viniči,ani fíg na figovníku,ešte mu aj lístie uvädlo.Vydám ich tým, ktorí tadiaľ prechádzajú.