10. Komu mám hovoriťa koho varovať,čo by ma počúval?Ucho majú neobrezané,nemôžu vnímať.Slovo Hospodina majú na posmech,nemajú v ňom záľubu.
11. Naplnený som hnevom Hospodina,nevládzem ho viac držať.Vylejem ho na dieťa na ulicia na hlúčik zhromaždených mladíkov.Aj muža chytia so ženou,starca s tým, čo doplnil vek.
12. Ich domy si poberú iní,aj polia a ženy,lebo vystriem rukuproti obyvateľom krajiny— znie výrok Hospodina.
13. Veď všetci,od najmenšieho až po najväčšieho,sú veľkí ziskuchtivci,od proroka až po kňaza,všetci podvádzajú.
14. Ranu môjho ľudu liečia ľahkovážne.Hovoria: Pokoj, pokoj.Pokoja však niet.
15. Budú zahanbení,lebo sa dopúšťajú ohavnosti,vôbec sa totiž nehanbia,ani červenať sa nevedia.Preto padnú s tými,čo musia padnúť,padnú, až ich navštívim— znie výrok Hospodina.
16. Takto hovorí Hospodin:Zastavte sa na cestách, pozerajtea skúmajte dávne chodníky.Kde je dobrá cesta,po nej choďtea nájdete odpočinok pre svoju dušu.Odpovedali však: Nepôjdeme!
17. Postavil som nad vami strážcov:Načúvajte hlasu trúby!Odpovedali však:Nebudeme načúvať!