7. Do druhého však vstupuje iba sám veľkňaz raz do roka, nie však bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky a za priestupky ľudu.
8. Takto Duch Svätý naznačuje, že kým stojí prvý stan, nie je ešte otvorená cesta do svätyne.
9. To je prirovnanie pre terajší čas, keď sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto koná bohoslužbu;
10. spočívajú iba v pokrmoch, nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú len vonkajšie predpisy, ktoré platia do času nápravy.
11. Keď však prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobra, cez väčší a dokonalejší stan, zhotovený nie rukou, čiže nie z tohto stvoreného sveta,
12. raz navždy vošiel do svätyne, no nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie.
13. Veď ak už pokropenie krvou capov a býkov a popol z jalovice posväcuje poškvrnených, aby boli telesne čistí,
14. o to viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha sám seba priniesol Bohu ako nepoškvrnenú obetu, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.
15. A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby prisľúbenie večného dedičstva dosiahli všetci, čo sú povolaní — lebo podstúpil smrť, aby ich vykúpil z previnení spáchaných počas prvej zmluvy.
16. Tam, kde je závet, musí sa dokázať smrť toho, kto ho utvoril.