18. Ich návrh sa Chamórovi a jeho synovi Šekemovi páčil.
19. Mladík neváhal urobiť to, lebo Jákobovu dcéru si obľúbil. On bol v celom otcovom dome najváženejší.
20. Chamór a jeho syn Šekem odišli k bráne svojho mesta a prehovorili k miestnym mužom:
21. Títo muži sa pokojne správajú voči nám, nech sa teda usadia v krajine, nech sa v nej voľne pohybujú, veď je dosť široká a priestranná pre nich. My si budeme brať ich dcéry za ženy a svoje dcéry budeme dávať im.
22. Tí muži chcú zostať medzi nami iba vtedy, ak sa dá každý náš muž obrezať, ako sú obrezaní oni, aby z nás bol jeden ľud.
23. Nebudú azda ich stáda, majetok i všetok dobytok naše? Len privoľme a budú bývať s nami.