6. Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť.
7. Potom mu povedal: Ja som Hospodin, ktorý som ťa vyviedol z Chaldejského Úru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.
8. On sa opýtal: Pán, Hospodin, podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť?
9. On mu odpovedal: Prines mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbka.
10. Keď to všetko priniesol, rozpolil to a jednu polovicu položil naproti druhej, ale vtáky nerozpolil.
11. Dravé vtáky zlietali na mŕtve telá a Abrám ich odháňal.
12. Keď zapadlo slnko, Abrám tvrdo zaspal, zovrela ho tieseň hrozivej temnoty.
13. Hospodin povedal Abrámovi: Dobre si uvedom, že tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine, zotročia ich a štyristo rokov budú s nimi zle zaobchádzať.
14. No ja budem súdiť aj národ, ktorému budú otročiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom.