4. Vo chvíli tvojho narodenia, v deň, keď si sa narodila, neodrezali tvoju pupočnú šnúru, na očistenie ťa neumyli vodou ani ťa neposolili soľou, ani ťa nezavinuli do plienok.
5. Oko sa nad tebou nezľutovalo, aby ti vykonalo čo len niečo z toho zo súcitu voči tebe, ale pohodili ťa na šíre pole, keď si sa narodila.
6. Keď som prešiel okolo teba a videl som ťa trepotať sa vo vlastnej krvi, povedal som ti, keď si ležala vo svojej krvi: Ostaň nažive!
7. Vzrastaj ako poľný kvet! Ty si aj vyrástla, dospela a dozrela si do veku zrelosti. Prsia sa ti vyvinuli a vlasy ti narástli. Bola si však holá a nahá.
8. Keď som prešiel okolo teba a videl som, že nadišiel tvoj čas, čas lásky, zastrel som ťa okrajom svojho plášťa, zakryl som tvoju nahotu, prisahal som ti lásku a uzavrel som s tebou zmluvu — znie výrok Pána, Hospodina — a tak si sa stala mojou.
9. Poumýval som ťa vodou, opláchol som z teba krv a pomazal som ťa olejom.
10. Zaodel som ťa pestrofarebným rúchom, obul som ťa obuvou z jazvečej kože, zavinul som ťa do jemného ľanu a zahalil hodvábom.
11. Ozdobil som ťa šperkami; dal som ti na ruku náramky i reťaz na hrdlo.
12. Potom som ti dal krúžok do nosa i náušnice na tvoje uši i nádhernú korunu na tvoju hlavu.
13. Keď si sa vyzdobila zlatom a striebrom a tvojím odevom bol jemný ľan, hodváb a pestrofarebné rúcho, keď si jedávala jemnú múku, med a olej, preveľmi si opeknela a bola si súca na kráľovskú hodnosť.
14. Šíril sa o tebe chýr medzi národmi pre tvoju krásu, lebo bola dokonalá pre nádheru, ktorou som ťa ja vystrojil — znie výrok Pána, Hospodina.
15. Avšak spoľahla si sa na svoju krásu, smilnila si pre svoj chýr a zahrňovala si smilstvom každého. Oddala si sa každému, kto šiel okolo.
16. Potom si vzala zo svojich šiat, zhotovila si si pestré obetné výšiny a na nich si smilnila. Také niečo sa ešte nevyskytlo ani sa nevyskytne.
17. Pobrala si svoje ozdobné predmety z môjho zlata a striebra, ktoré som ti daroval, zhotovila si si mužské podoby a smilnila si s nimi.
18. Vzala si pestrofarebné látky, zakryla si ich nimi; môj olej a moje kadidlo si položila pred ne;
19. i môj chlieb, ktorý som ti dal, jemnú múku i olej i med, ktorými som ťa kŕmil, a kládla si to pred ne ako príjemnú vôňu — znie výrok Pána, Hospodina.
20. Potom si pobrala svojich synov i svoje dcéry, ktorých si mi porodila, a obetovala si ich modlám za pokrm.Či bolo málo tvojho smilstva,
21. že si zabíjala mojich synov a dala si ich im, aby ich previedli cez oheň?
22. Pri všetkých svojich ohavnostiach a pri svojom smilstve si si nespomenula na dni svojej mladosti, keď si bola nahá a holá, keď si sa trepotala vo vlastnej krvi.
23. Po všetkej tvojej zlobe beda, beda ti! — znie výrok Pána, Hospodina.