29. Potom si ešte viac smilnila: až po kupeckú krajinu, po Chaldejsko, ale ani týmto si sa neuspokojila.
30. Aké len roztúžené bolo tvoje srdce — znie výrok Pána, Hospodina —, keď si všetko páchala ako skutky rozpustilej neviestky,
31. keď si zhotovila vyvýšeninu na oltárnom podstavci pri každom rázcestí a výšinu si si zriaďovala na každom priestranstve. Nebola si ako obyčajná neviestka; pohrdla si odmenou za smilstvo.
32. Cudzoložná žena miesto svojho muža berie cudzích.
33. Všetkým neviestkam dávajú odmenu, ale ty si dávala dary svojim milencom a obdarovala si ich, aby vchádzali za tvojím smilstvom k tebe zo všetkých strán.
34. Pri tebe, pri tvojom smilstve, to bolo opačne ako pri iných ženách: nechodili za tebou smilniť — ty si dávala odmenu, tebe však nedávali odmenu. Pri tebe to bolo opačne.