8. Kráľ tej žene povedal: Choď domov, ja tú vec vybavím.
9. Žena z Tekóy však odvetila kráľovi: Pán môj a kráľ môj! Nech tá vina padne na mňa a na moju rodinu. Nech však kráľ a jeho trón zostanú bez viny.
10. Kráľ vyhlásil: Ak by ti niekto niečo vyčítal, priveď ho ku mne a nebude ťa už obťažovať.
11. Ona dodala: Kráľ nech si, prosím, spomenie na Hospodina, svojho Boha, aby krvný pomstiteľ nepokračoval v skaze a nezničil môjho syna. Kráľ odpovedal: Akože žije Hospodin, tvojmu synovi sa neskriví ani vlások na hlave.
12. Žena pokračovala: Dovoľ svojej služobnici, aby smela niečo povedať svojmu pánovi, kráľovi. Ten povedal: Hovor!