22. Keď sa vzdialili od Míchovho domu, pozvolávali sa mužovia, čo bývali v domoch pri Míchovom dome, a dostihli Dánovcov.
23. Keď zakričali na Dánovcov, tí sa obrátili a pýtali sa Míchu: Čo chceš, že si zvolal svojich ľudí?
24. Odpovedal: Vzali ste mojich bohov, ktorých som si zhotovil, aj s kňazom, a odišli ste. Čo mi tu ešte zostáva? Ešte sa ma pýtate: Čo ti je?
25. Dánovci mu povedali: Neozývaj sa nám viac, lebo rozhorčení ľudia by vás mohli napadnúť a stratíš vlastný život i život svojich domácich.
26. Nato Dánovci odišli svojou cestou. Keď Mícha videl, že sú mocnejší ako on, obrátil sa a vrátil sa domov.
27. Oni však vzali to, čo si Mícha zhotovil, aj kňaza, ktorého mal, a tiahli proti Lajišu, proti pokojnému a dôverčivému ľudu, pobili ho ostrím meča a mesto spálili.
28. Nikto neprišiel na pomoc, lebo mesto bolo ďaleko od Sidónu a nemalo s nikým spojenie. Ležalo totiž v údolí Bét-Rechóbu. Potom znova vystavili mesto a usadili sa v ňom.