15. Odtiaľ až na námestie Apiovo a k Trom krčmám prišli nám naproti bratia, keď počuli o nás. Ako ich Pavel uzrel, ďakoval Bohu a nadobudol odvahu.
16. Keď sme vošli do Ríma, [stotník odovzdal väzňov veliteľovi posádky], Pavlovi dovolili bývať samému s vojakom, ktorý ho strážil.
17. "Po troch dňoch zvolal (Pavel) tamojších popredných Židov, a keď sa zišli, hovoril im: Mužovia, bratia, hoci som sa ničoho nedopustil proti ľudu ani proti otcovským obyčajom, predsa ako väzňa vydali ma z Jeruzalema Rimanom do rúk;"
18. tí ma vyšetrili a chceli prepustiť, pretože niet na mne viny, pre ktorú by som si zasluhoval smrť.
19. Keď sa však Židia tomu protivili, bol som nútený odvolať sa k cisárovi, ale nie (preto), aby som mal čo žalovať na svoj národ.
20. "Preto som vás teda zvolal, aby som vás videl a pohovoril si s vami; lebo pre nádej Izraelovu nosím tieto reťaze."
21. "A oni mu odpovedali: My sme ani list nedostali o tebe z Judska, ani nikto z bratov neprišiel a neoznámil nám, ani nerozprával o tebe nič zlé;"
22. žiadame si teda počuť od teba, ako zmýšľaš, lebo je nám známo o tej sekte, že sa jej všade protivia!
23. Určili mu teda deň a zišlo sa ich mnoho na jeho byte. (Pavel) im od rána až do večera vykladal, svedčil o kráľovstve Božom a presviedčal ich o Ježišovi z Mojžišovho Zákona a z Prorokov.
24. Niektorí uverili jeho rečiam, iní však neverili.
25. A keďže neboli jednomyseľní medzi sebou, rozišli sa, keď im Pavel povedal (toto) jedno slovo: Dobre povedal Duch Svätý vašim otcom ústami proroka Izaiáša