10. "I povedal som: Čo robiť, Pane? A Pán mi odpovedal: Vstaň a choď do Damasku; tam ti povedia všetko, čo ti je uložené robiť."
11. A keďže som pre jas toho svetla nevidel, viedli ma za ruku tí, čo boli so mnou, a prišiel som do Damasku.
12. Tu prišiel ku mne istý Ananiáš, muž nábožný podľa zákona a dobrej povesti pred všetkými obyvateľmi židovskými,
13. a postavil sa predo mnou vraviac mi: Brat Saul, viď znova! A ja som v tú chvíľu pozrel na neho.
14. Tu mi povedal: Boh našich otcov ťa vyvolil, aby si poznal Jeho vôľu a videl Spravodlivého a počul hlas z Jeho úst,
15. pretože pred všetkými ľuďmi budeš Jeho svedkom o tom, čo si videl a počul.
16. Čo teraz už váhaš? Vstaň, daj sa pokrstiť, umy sa z hriechov a vzývaj Jeho meno!
17. A keď som sa vrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, prišiel som do vytrženia
18. a videl som Ho, ako mi hovorí: Ponáhľaj sa a odíď rýchlo z Jeruzalema, pretože neprijmú tvoje svedectvo o mne.
19. Odpovedal som Mu: Pane, oni vedia, že som vrhal do väzenia a po synagógach bil tých, čo verili v Teba.
20. A keď prelievali krv Tvojho svedka Štefana, aj ja som tam stál, schvaľujúc jeho zamordovanie a strážiac šaty tých, čo ho mordovali.
21. Ale On mi povedal: Choď, lebo ťa pošlem ďaleko medzi pohanov.
22. Až po tieto slová ho počúvali, ale tu skríkli silným hlasom: Preč zo zeme s takýmto človekom, lebo nie je hoden žiť!
23. A keď len kričali, rozháňajúc sa plášťami a hádžuc prach do vzduchu,
24. rozkázal veliteľ odviesť ho do kasárne a kázal ho zbičovať, aby sa dozvedel, prečo kričali tak na neho.
25. Ale ako ho vytiahli, aby ho bičovali, povedal Pavel stotníkovi, ktorý tam stál: Či smiete bičovať rímskeho občana, a to k tomu neodsúdeného?
26. Keď to stotník počul, pristúpil k veliteľovi a povedal mu: Čo to robíš? Veď ten človek je rímsky občan!
27. Pristúpil teda veliteľ a povedal mu: Povedz mi, si ty rímsky občan? A on odpovedal: Áno, som.
28. A veliteľ povedal: Ja som si za drahé peniaze zadovážil to občianstvo. Ale Pavel odpovedal: Ja som sa však narodil (ako rímsky občan).