41. Jóšáfát, syn Ásov, sa stal kráľom nad Júdom vo štvrtom roku izraelského kráľa Achába.
42. Jóšáfát mal tridsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a v Jeruzaleme kraľoval dvadsaťpäť rokov. Meno jeho matky bola Azúbá, dcéra Šilchího.
43. Chodil celkom po cestách svojho otca Ásu, neodchýlil sa od nich, robil, čo sa páčilo Hospodinovi.
44. Len výšiny nezmizli, lebo ľud ešte obetoval a kadieval na nich.
45. Jóšáfát nažíval s izraelským kráľom v pokoji.
46. Ostatné Jóšáfátove činy, jeho hrdinstvo, ktoré dokázal, i ako bojoval, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov.
47. Aj zvyšok zasvätencov smilnej bohoslužby, ktorí zostali z čias jeho otca Ásu, odstránil zo zeme.
48. V Edóme vtedy nebol kráľ, len kráľovský miestodržiteľ.
49. Jóšáfát dal zhotoviť taršíšske lode, ktoré mali ísť do Ófíru po zlato, ale nešli, lebo stroskotali v Ecjón-Geberi.