36. Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny!
37. Tak zomrel kráľ. Keď prišli do Samárie, pochovali v nej kráľa.
38. Keď vyplachovali voz pri Samárskom rybníku, psy lízali kráľovu krv a neviestky sa v tom kúpali podľa slova, ktoré vyriekol Hospodin.
39. Ostatné Achábove činy, všetko, čo vykonal, dom zo slonoviny, ktorý vystaval, a všetky mestá, čo vybudoval, sú opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.
40. Keď Acháb usnul so svojimi otcami, miesto neho sa stal kráľom jeho syn Achazja.
41. Jóšáfát, syn Ásov, sa stal kráľom nad Júdom vo štvrtom roku izraelského kráľa Achába.
42. Jóšáfát mal tridsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a v Jeruzaleme kraľoval dvadsaťpäť rokov. Meno jeho matky bola Azúbá, dcéra Šilchího.
43. Chodil celkom po cestách svojho otca Ásu, neodchýlil sa od nich, robil, čo sa páčilo Hospodinovi.
44. Len výšiny nezmizli, lebo ľud ešte obetoval a kadieval na nich.
45. Jóšáfát nažíval s izraelským kráľom v pokoji.
46. Ostatné Jóšáfátove činy, jeho hrdinstvo, ktoré dokázal, i ako bojoval, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov.
47. Aj zvyšok zasvätencov smilnej bohoslužby, ktorí zostali z čias jeho otca Ásu, odstránil zo zeme.
48. V Edóme vtedy nebol kráľ, len kráľovský miestodržiteľ.
49. Jóšáfát dal zhotoviť taršíšske lode, ktoré mali ísť do Ófíru po zlato, ale nešli, lebo stroskotali v Ecjón-Geberi.
50. Vtedy povedal Achábov syn Achazja Jóšáfátovi: Nech idú moji služobníci s tvojimi na lodiach. Jóšáfát však nechcel.
51. "Keď Jóšáfát usnul so svojimi otcami, pochovali ho k nim v meste Dávida, jeho otca; po ňom sa stal kráľom jeho syn Jehórám."