33. No len čo velitelia vojnových vozov spozorovali, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho.
34. Vtedy istý muž natiahol nevdojak luk a zasiahol medzi spony pancierov izraelského kráľa. Ten rozkázal svojmu vozatajovi: Vyvez ma z tábora, lebo som ranený.
35. Keďže sa boj v ten deň stále stupňoval, zostal kráľ vo voze oproti Sýrčanom. Večer však zomrel. Krv z rany vytiekla na dno voza.
36. Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny!