1. Tri roky nebolo vojny medzi Sýrčanmi a Izraelom.
2. V treťom roku prišiel judský kráľ Jóšáfát k izraelskému kráľovi.
3. Izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: Viete predsa, že Rámót-Gileád patrí nám. My sme však nečinní a neberieme ho z rúk sýrskeho kráľa.
4. Potom sa opýtal Jóšáfáta: Pôjdeš so mnou do boja proti Rámót-Gileádu? Jóšáfát odvetil izraelskému kráľovi: Som ako ty. Môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone.
5. Ďalej povedal Jóšáfát izraelskému kráľovi: Opýtaj sa, prosím, najprv na slovo Hospodinovo.
6. Izraelský kráľ zhromaždil teda prorokov, okolo štyristo mužov, a opýtal sa ich: Mám ísť do boja proti Rámót-Gileádu, alebo to nechať tak? Odvetili: Choď, Pán ho dá kráľovi do rúk.
7. Jóšáfát povedal: Nieto tu ešte Hospodinovho proroka, že by sme sa jeho opýtali?
8. Izraelský kráľ odpovedal Jóšáfátovi: Ešte je jeden muž, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli opýtať Hospodina, ale toho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobré, len zlé. Je to Mícha, syn Jimlov. Ale Jóšáfát povedal: Nech kráľ tak nehovorí.
9. Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: Ponáhľaj sa pre Míchu, syna Jimlovho!
10. Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát sedeli každý na svojom tróne, odetí do slávnostných rúch, na holohumnici pri vchode do brány Samárie. A všetci proroci prorokovali pred nimi.
11. Cidkijá, syn Kenaanov, si urobil železné rohy a ohlasoval: Takto hovorí Hospodin: Týmito budeš klať Sýrčanov až do ich zničenia.