16. Len čo Acháb počul, že Nábot je mŕtvy, vstal a odobral sa do vinice jezreelského Nábota, aby si ju privlastnil.
17. Vtedy zaznelo slovo Hospodinovo Tišbejskému Eliášovi:
18. Vstaň, choď naproti izraelskému kráľovi Achábovi v Samárii. Práve je v Nábotovej vinici, do ktorej vstúpil, aby ju zabral.
19. Povedz mu: Takto vraví Hospodin: Zavraždil si, a ešte aj dedičstvo zaberáš. Ďalej mu povedz: Takto vraví Hospodin: Na mieste, kde psy lízali Nábotovu krv, psy budú lízať aj tvoju krv.
20. Acháb povedal Eliášovi: Našiel si ma, priateľ môj! On mu odvetil: Našiel, pretože si sa zapredal konať to, čo sa nepáči Hospodinovi.
21. Ajhľa, uvediem na teba pohromu, zmetiem ti potomstvo, vykynožím Achábovi všetkých mužov, a to zajatých i slobodných v Izraeli.
22. Naložím s tvojím domom ako s domom Járobeáma, syna Nebatovho, alebo ako s domom Bašu, syna Achijovho, pretože si ma popudzoval k hnevu a Izrael zviedol k hriechu.
23. Aj Ízebel riekol Hospodin: Psy budú žrať Ízebel v predmestí Jezreela.
24. Kto Achábovi zomrie v meste, toho zožerú psy. Kto mu zomrie na poli, toho zožerú nebeské vtáky.