7. Povedali Mu: A tak prečo Mojžiš prikázal dať priepustný list a prepustiť [ju]?
8. Odpovedal im: Mojžiš vám dovolil prepúšťať manželky pre tvrdosť vášho srdca, ale od počiatku nebolo tak.
9. Hovorím vám: Kto by si prepustil ženu - ak len nie pre smilstvo - a vzal by si inú, cudzoloží [a kto si prepustenú vezme, cudzoloží].
10. Povedali Mu učeníci: Keď je to tak medzi mužom a ženou, nie je dobré ženiť sa!
11. Odpovedal im: Nie všetci chápu túto reč, ale len tí, ktorým je to dané.
12. "Lebo sú ľudia neschopní manželstva od života matky; a sú, ktorých ľudia urobili takými; a sú, ktorí sa sami urobili takými pre kráľovstvo nebeské. Kto to môže pochopiť, nech pochopí."
13. Vtedy prinášali k Nemu deti, aby kládol ruky na ne a modlil sa. Ale učeníci im dohovárali.
14. "Ježiš však riekol: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne; lebo takýchto je kráľovstvo nebeské."
15. I skladal ruky na ne a odišiel odtiaľ.
16. A hľa, pristúpil k Nemu ktosi a spýtal sa: [Dobrý] Majstre, čo dobrého robiť, aby som mohol mať večný život?
17. Odpovedal mu: Čo sa ma spytuješ o dobrom? Jeden je dobrý, [Boh]. A ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania.
18. On sa spýtal: Ktoré? Ježiš riekol: Tieto: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo,
19. cti otca i matku, miluj blížneho ako seba samého.
20. "Mládenec Mu odpovedal: Toto všetko som zachovával [od svojej mladosti]; čo mi ešte treba?"