17. Či nechápete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa do stoky?
18. Ale čo vychádza z úst, pochádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka.
19. Lebo zo srdca pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhania.
20. "Toto je, čo poškvrňuje človeka; ale s neumytými rukami jesť, to človeka nepoškvrňuje."
21. Potom odišiel Ježiš a utiahol sa do krajov Týru a Sidonu.
22. A hľa, kanaánska žena prišla z oných končín a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Dcéra sa mi strašne trápi, posadnutá démonom.
23. On jej však neodpovedal ani slovo. I pristúpili učeníci a prosili Ho: Odbav ju, lebo kričí za nami.
24. Odvetil: Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského.
25. Ale ona prišla, padla Mu k nohám a prosila: Pane, pomôž mi!
26. On však odvetil: Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám.
27. Odpovedala Mu: Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.
28. Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš! A ozdravela jej dcéra v tú hodinu.
29. Odtiaľ odišiel Ježiš, išiel popri jazere Galilejskom, vystúpil na vrch a tam si sadol.
30. "Tu prišli k Nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnohých inakších; kládli Mu ich k nohám a On ich uzdravoval,"
31. "takže sa zástupy čudovali, keď videli, že nemí hovoria, chorí sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia; i oslavovali Boha izraelského."