14. I rozkázal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom na svedectvo obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš.
15. Ale chýr o Ňom sa tým väčšmi šíril a schádzali sa veľké zástupy, aby Ho počúvali a aby uzdravoval ich choroby.
16. On sa však utiahol na púšť a modlil sa.
17. Raz, keď učil, sedeli tam aj farizeji a učitelia zákona, ktorí sa zišli zo všetkých galilejských a judských mestečiek i z Jeruzalema, a moc Pánova bola s Ním, aby uzdravoval.
18. A hľa, mužovia niesli na nosidlách ochrnutého človeka a chceli ho vniesť a položiť pred Neho.
19. Keď ho však pre zástup nemali kadiaľ vniesť, vyšli na dom a spolu s nosidlami spustili ho otvorom strechy do prostriedku pred Ježiša.
20. Keď (Ježiš) videl ich vieru, povedal mu: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.
21. Nato zákonníci a farizeji začali premýšľať a hovorili: Kto je tento, čo sa rúha? Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie sám Boh?
22. Ale Ježiš poznal ich myšlienky a riekol im: O čom premýšľate v srdciach?
23. Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy! - a či povedať: Vstaň a choď?
24. "Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, - povedal ochrnutému: - Hovorím ti: Vstaň; vezmi si nosidlá a choď domov!"
25. Ihneď vstal pred nimi, vzal, na čom ležal, a odišiel domov velebiac Boha.