7. Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie.
8. Alebo: niektorá žena má desať grošov. Keby stratila jeden, či nezažne sviecu, nezametá dom a nehľadá usilovne, dokiaľ (ho) nenájde?
9. A keď ho nájde, zvolá si priateľky a susedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som na šla groš, ktorý som stratila.
10. Hovorím vám: taká radosť býva pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie.
11. A hovoril ďalej: Jeden človek mal dvoch synov.
12. Mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A (otec) rozdelil im majetok.
13. Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny a tam v hýrení premrhal si imanie.
14. Keď už všetko premrhal, nastal v tom kraji veľký hlad a on začal núdzu trpieť.
15. Išiel teda a uchytil sa u jedného z občanov toho kraja, a ten ho poslal na pole svine pásť.
16. I žiadal si naplniť brucho odpadkami, ktoré žrali svine, ale nik mu nedal.
17. Vtedy vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, a ja tu hyniem hladom.
18. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe
19. "a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; prijmi ma ako jedného z nádenníkov."
20. I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho.
21. A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom.
22. "Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy;"
23. potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa.
24. "Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť."