12. Teraz však- znie výrok Hospodinov -vráťte sa ku mnecelým srdcom a pôstom,plačom a nárekom!
13. Roztrhnite si srdcia, a nie šaty,vráťte sa k Hospodinovi,svojmu Bohu,lebo je milostivý a milosrdný,zhovievavý a hojný v milosti,lebo Mu je ľúto spôsobiť pohromu.
14. Kto vie, či sa opäť nezľutujea nezanechá za sebou požehnanie,takže bude pokrmová obeť a úliatbapre Hospodina, vášho Boha.
15. Zatrúbte na roh na Sione!Zasväťte pôst,zvolajte slávnostné zhromaždenie!
16. Zhromaždite ľud, posväťte zbor,zvolajte starších,zhromaždite deti i dojčatá!Nech vyjde ženích zo svojej izbyi mladucha zo svojej komôrky.
17. Medzi predsieňou a oltáromnech plačú kňazi,služobníci Hospodinovi,a nech prosia:Ušetri svoj ľud, Hospodine,a nevydaj na potupusvoj dedičný podiel,aby sa pohania z neho nevysmievali.Prečo majú vravieť medzi sebou:Kde je ich Boh?
18. Vtedy sa Hospodin rozhorlilza svoju krajinua zľutoval sa nad svojím ľudom.
19. Hospodin odpovedalsvojmu ľudu:Ajhľa, posielam vám obilie,mušt i olej, a nasýtite sa tým.A už vás nevydám na potupumedzi pohanmi.